Rozhovor | Adela povedala: „To by chcelo zmenu!“

Vtipná a krásna, s miliónmi plánov. Adela – naša nová brand ambasádorka o móde, dizajne a životnej inšpirácií. O tom, ako sa naučila hovoriť nie, ako už chodí všade načas a ako ecoisticky pristupuje k životu.
.
Začneme tak netradične a priamo do budúcnosti. Čo ťa ešte čaká v tomto roku? A na čo sa tešíš najviac?
Teším sa, že som si tentokrát paradoxne nastavila menej práce a že sa mi konečne podarilo nájsť spôsob ako. Naučila som sa hovoriť nie. Teším sa na dovolenky a výlety, ktoré mám už teraz naplánované. A teším sa na “nepracovné” projekty, no o tých ešte nateraz pomlčím.
.
Je to nejaké tvoje nové know-how alebo tajomstvo, ako si na naučila hovoriť nie?
Ja som človek postupnosti. Všetko v živote sa učím postupne. Nie som ten typ veľkých “aha momentov”. Jednoducho som začala uberať a vždy si oveľa prísnejšie hovorím, či ten projekt, do ktorého idem, má naozaj zmysel, urobí mi to radosť alebo to robím len pre peniaze. Zistila som, že všetky upratovania v živote podporujú ďalšie vzájomné upratovania. Začala som si upratovať už koncom minulého roka v byte – “vyantikvariátovala” som si veci a posunula som ich ďalej. Tak sa mi to paralelne deje celkovo aj v mojom vnútri.
.
A paradoxne tu teraz sedíš s nami a ideš sa stať našou súčasťou.
Áno. Treba ale povedať, že podobné veci som robila aj predtým, len to bolo vo väčšom rozsahu. Tiež treba poznamenať, že v minulosti by som sem už hodinu meškala.
.

.
Aj napriek tomu, že sa snažíš ubrať, tvoj “schedule” musí byť stále nafullovaný. Prečo si sa rozhodla pre Taschkēn, čo ťa presvedčilo?
Sú rôzne ponuky a áno, naozaj ich mám veľmi veľa. Ale aj toto je jedna z vecí, čo sa učím – hovoriť nie aj niektorým skvelým nápadom a pekným myšlienkam. Zistila som, že svet síce nespasím, ale pokiaľ si to viem pekne zadeliť, má to zmysel. Asi aj preto, že sama som v tomto ešte trošku “neprebudená”. Mám pocit, že čím viac sa do danej témy ponorím aktívne a vedome, o to skôr to zmením aj vo vlastnom živote.
.
Na druhej strane som dlho riešila do čoho mám vlastne zbierať odpad, keď sa mi igelitka zdala ako jediná cesta. Viktor však objavil rozložiteľné plastové tašky, ktoré objednáva z internetu. Do nich dávame odpad. Ak idem na nákup a zabudnem tašku, tak zoberiem papierovú. Ale inak sa učím nosiť tieto používateľné “Taschkēn” tašky. Pamätám sa, že v Milujem Slovensko sme mali otázku, koľko igelitiek minie v priemere Slovák za rok. Myslím, že to bolo okolo 400. A veľa sa to nezmenilo, pretože o 2 roky sme túto otázku dostali zas a bolo to to isté. To by chcelo zmenu.
.
Neviem, či vieš, že Taschkēn ako prvý brand na Slovensku stransparentnil cenu svojich produktov. Je toto pre teba dôležité a chýba ti to nielen v oblasti módy?
Človek sa s tým často nestretne, pretože ľudia by sa zbláznili, ak by zistili reálne náklady na jedno tričko. Ak by malo jedno tričko zachovať ekologické pravidlá, ľudské práva a malo by sa vyrábať “kóšer”, cena by mala byť okolo 25 eur, ale predáva sa za 5 eur. Takže vieme, kde je asi problém, matematika nesedí, a preto to nikto nezverejňuje. Je to sympatické a myslím si, že čím viac toto bude niekto robiť, tým viac to bude ľuďom pripadať prirodzené a budú si to sami žiadať.
.
Ten tlak verejnosti má nejakú silu. Je to podnet pre ľudí, ako si možno veci vážiť viac. Teraz nám príde všetko samozrejmé. Nežime však v ilúzií, manufaktúrna výroba a ručná práca sa dostáva síce do popredia, ale je to logický vývoj toho, že prichádza robotizácia. Veľa vecí sa bude dať robiť rýchlo, a tak začína mať hodnotu human touch, ktorý ten robot v budúcnosti aj keď bude robiť akokoľvek dobre, nebude mať.
.

.
Si našou brand ambasádorkou a budeš navrhovať a kresliť svoj vlastný dizajn potlače, ktorého kúpou sa podporí výsadba stromčekov na západnom Slovensku. Tešíš sa?
Ja som trošku kreatívne tvorivá, no sama si málokedy dávam na to príležitosť. Tak ako som si musela ilustrovať knižku alebo mame kresliť na Vianoce obrázok na želanie. Sú to pre mňa také výzvy. Moja mama je výtvarníčka, takže verím, že to so mnou nie je márne, ale asi to nebude mať úroveň dizajnérov a umelcov na profesionálnej úrovni.
‘.
Čo sa týka módy – najviac crazy extra módny kúsok, aký si na sebe mala, nezabudnuteľná spomienka, či niečo, čo si už neoblečieš?
Najviac zážitkov mám asi počas moderovania ceny Nadácie Tatra Banky za umenie. Okrem toho, že sa oceňuje umenie, ja som doslova nositeľom kategórie módne návrhárstvo. Vždy mám na sebe niečo od nejakého šikovného návrhára. A to sú často dobré úlety, ktoré ale milujem. Mala som raz krásne šaty od pána Hrču – ktoré boli tributom na už neexistujúcu Cvernovku. On našiel cverny a motúze, z ktorých namotúzoval šaty, ktoré mali 18 kg. V tom som moderovala niekoľko hodín a chodiť s 18 kg bolo citeľné.
.
Žiješ zdravo, podporuješ lokálnych farmárov, máš to takto aj v móde?
Samozrejme, že v prvom rade sa mi to musí páčiť. Niekedy mi je to ľúto ak začína nejaká značka, ľudia začínajú vyrábať ručne, ale pokiaľ to považujem za nevkusné nemôžem sa premôcť a kúpiť to. Ale musím sa priznať – mám vo svojom šatníku pár vecí od slovenských návrhárov na bežné nosenie. Sú to kúsky, ktoré ti naozaj dlho vydržia a nie je to vôbec drahé. Na konci roka čo som si robila poriadok vo veciach, bolo tam samozrejme aj oblečenie a tak som posunula veci do Nosene.
..
.
O tom ako Taschkēn s Adelou zachraňujú spoločne lesy či ostatné informácie o spolupráci sa dočítaš v článku „Taschkēn a Adela zachraňujú spoločne lesy – s taschkami“

foto: Anton Karpita, vizáž: Dominika Bartošovičová